O tom, prečo treba ísť do NYC, pt. 3
O doprave, o metre a iných dôležitých veciach. Hlavne o tom metre.
Nikdy som sa netajil názorom, že mesto bez metra nie je mesto. Mesto rezignujúce na ambíciu budovať dôstojné podzemie, ktoré poskytuje útočisko urbánnej mytológii skrátka nemá ambíciu a nemá ani šancu stať sa naozajstným javiskom pre čokoľvek zaujímavé. Dobre, takmer pre čokoľvek.
Našťastie, toto naozaj nie je problém New Yorku, ktorý má podzemie doslova dôstojné a aj vďaka tomu bol, je a bude javiskom všetkého zaujímavého, reálneho aj fiktívneho, čo si človek dokáže predstaviť.
New Yorské metro patrí k najväčším a najstarším na svete. Európana na prvú môže popliesť spôsob trasovania, ktorý funguje trochu inak, ako je človek zvyknutý. Linky nie sú odlíšené len podľa farby alebo názvu. V NYC je rozdiel medzi “line” a “route”. Kým “line” je fyzická koľajnica, “route” je to, čomu by sa u nás hovorila linka - teda hovorí, odkiaľ kam sa dostanete. Mapovo zdatnejší jedinec sa v systéme zorientuje za pár chvíľ (špeciálne treba dávať pozor na vysvetlivky typov staníc), ale aj s ohľadom na časté zmeny veľmi odporúčam používať appku MTA alebo Google Maps. Tie vám vyberú vždy tú aktuálne optimálnu trasu a ušetríte si kopec nervov, času a logických úloh. Dôležité je povedať aj to, že v metre sú časté výluky či meškania a opäť, Európan zvyknutý na presnosť môže zostať prekvapený. Preto, ak napríklad idete verejnou dopravou na letisko, nechajte si rezervu. Z Manhattanu na JFK aj Newarku to reálne trvá v dobrých podmienkach zhruba 2 hodiny, lebo vždy aspoň raz netrafíte správnu cestu k prestupu.
Jedna jazda stojí 2,75 dolára. MTA prechádza na nový bezkontaktný systém OMNY (áno, Metrocard končí :( ), lístok si kúpite akoukoľvek bezkontaktnou možnosťou platby (karta, mobil, hodinky) priamo v turnikete. Keď si vytvoríte konto, maximálne za týždeň prejazdíte 33 dolárov.
Na Google maps alebo funkčnú appku potrebujete internet. Vo väčšine staníc nejaká chromtavá wi-fi je, ale bezpečnejšie je mať normálne dáta. Roaming v USA je extrémne drahý, takže si buď kúpte fyzickú dátovú simkartu (vo väčšine bežných obchodov), alebo, ešte jednoduchšie, ak váš telefón podporuje virtuálnu SIM, využite službu typu Airalo, kde 5GB dát stojí zhruba 16 dolárov. (Cez tento link dostanete 3 doláre zľavu. A ja dostanem 3 doláre kreditu, čo sa nám všetkým oplatí.) To je menej, ako 1 (jeden) MB v roamingu.
Majestátne rozmery a história podzemnej dráhy je daná v prvom rade odhodlaním, ľudskou vôľou, umom, atavistickou túžbou po úspechu, pokroku, prosperite a jagavej budúcnosti. A ešte je to dané peniazmi, katastrofálnou súdobou dopravnou situáciou, a napokon, hlavne podložím.
Keď sa pozriete do stavebnej jamy napríklad v Bratislave, vidíte štrkovú dieru, na dne je voda a mechanizmy pracujú na tom, aby vodu odčerpali a jamu zabetónovali. A je to jedna z výhovoriek, prečo v Bratislave metro nie je - treba kopať draho a hlboko. Ešte toť nedávno, pred 20000 rokmi, bol New York prikrytý kilometer hrubou vrstvou ľadu a nachádzal sa na konci ľadovca, ktorý pokrýval väčšinu Severnej Ameriky. Keď sa Zem začala otepľovať, začal sa topiť aj ľad nad budúcim NYC a moréna formovala to, na čom dnes mesto stojí. Ustupujúci ľad, odtekajúca voda a stúpajúci oceán spôsobili, že New York stojí čiastočne na pevnej a stlačenej podkladovej hornine (Manhattan je vrch jednoliateho 20 km dlhého balvanu), ktorú možno vidieť napríklad v Central Parku a čiastočne na neporiadku, ktorý priniesol ľadovec. Vďaka tomu, že sa na tomto neporiadku zle stavalo, existuje dnes napríklad Prospect Park, niekoľko veľkých cintorínov a golfových ihrísk. Zatopené doliny sú dnes zas to, čo poznáme ako East River a Harlem River.
Stavebná jama v NYC preto spravidla vyzerá ako kameňolom, kde sa rozbíja skala a postupne sa vynáša von. Veľa liniek je navyše vedených tesne pod povrchom ulíc, ktoré sa najprv odkopali a potom “len” zakryli, čo do veľkej miery umožňuje miestny pravouhlý urbanizmus s veľkorysými ulicami.
Začiatok výstavby podzemnej dráhy v NYC bol podobný, ako rozkvet železničnej dopravy v USA. Vzniklo niekoľko spoločností, kde každá postupne budovala a prevádzkovala svoju časť systému. Postupne sa sformovali 2 väčšie: Interborough (IRT) a Brooklyn (BMT). Tie časom prebrali malých prevádzkovateľov a prostredníctvom niečoho, čo by sa dnes volalo PPP sa podieľali na najväčšej expanzii systému v prvej polovici 20. storočia. Stanice a linky z tejto doby spoznáte podľa mozaikovej výzdoby interiérov. Neskôr pribudla ešte jedna “nezávislá” mestská firma, aby sa napokon v roku 1940 po krachoch súkromných spoločností spojili do jednej, ktorá funguje dodnes. Tá už samozrejme nie je súkromná, lebo verejná doprava ako biznis nefunguje dokonca ani v NYC a aj ten závidí jedinému reálne ziskovému systému, ktorý majú v Hong Kongu.
Historickým dedičstvom však zostáva, že celý systém funguje v dvoch nekompatibilných štandardoch - Division A je pôvodná Interborough (IRT): tunely sú tesnejšie, zákruty ostrejšie a tomu sú prispôsobené aj vlaky, ktoré sú užšie, menšie aj kratšie. Division B je nástupca Brooklynskej BMT a mestskej nezávislej IND a je naopak väčšia a veľkorysejšia.
Nádych starej doby sa dá pozrieť v majestátnej City Hall station, ktorá je už dnes mimo prevádzky, ale dá sa vychytiť prehliadka organizovaná dopravným múzeom , ktoré je v Brooklyne a človek, ktorý má slabosť na verejnú dopravu by ho nemal vynechať. Druhá možnosť je odviezť sa na konečnú linky 6 (CityHall/ChambersStreet), skrčiť sa pod okno a počkať, kým vlak cez stanicu spraví obrátku na spiatočnú cestu. Repliku tejto stanice postavili aj do filmu Fantastic Beasts, čo je tretia možnosť, ako ju aspoň sprostredkovane vidieť a nikam nemusieť chodiť, keby sa vám to zdalo predsalen ďaleko.
Metro, ako súčasť kultúry mesta poskytuje veľký priestor aj umeniu. Hudobníkom, ale hlavne výtvarníkom. Podobne, ako v minulosti u nás, súčasťou mnohých staníc je nejaké umelecké dielo, treba sa len dobre pozerať. Napríklad na Times Square/42nd, okolo ktorej takmer isto pôjdete, je pop artová mozaika Roya Lichtensteina, svoje diela majú kade tade aj ľudia ako Yoko Ono, Sol LeWitt, William Wegman, či Elisabeth Murray.
New York od 80-tych rokov spravil veľký skok, takže cestovanie metrom je dnes už bezpečné a nemusí v každom vozni hliadkovať policajt so psom, ako sa to v minulosti dialo. Stále je to však veľké mesto a veľké mesto priťahuje všelijakých ľudí. A všelijakí ľudia často cestujú metrom a prejavujú sa. Niektorí len spia, iní sa snažia zaujať rozprávaním, spevom, rapom, tancom, hocičím. Nie je to vždy vyslovene príjemné a ideálne je si ich nevšímať, alebo vystúpiť. Hlavne na nich nečumte, lebo tak dlho človek čumí do človeka, až sa človek začumí doňho. Pravidlo o čumení platí vlastne všeobecne.
Posledná zásadná a turisticky podstatná informácia: v staniciach metra nie sú toalety, takže keď vám treba, nestrácajte drahocenný čas a hľadajte inde.
A už len fakty. Metro bolo spustené v roku 1904, má 424 staníc (14 v príprave), 28 liniek (1 v príprave) a 6418 vozňov v dvoch štandardoch. Dĺžka tratí je 399km, dĺžka koľajníc 1370km. Najviac ľudí prepravovalo v 40-tych rokoch, viac ako 2 miliardy za rok. Po rokoch poklesov na menej, ako polovicu v 80-tych rokoch, znovu začalo rásť v 90-tych a minulý rok po pandemickom výpadku prepravilo takmer 1,8 miliardy pasažierov. 40% tratí je nad zemou.
Posledný odstavec pre hnidopichov: už v roku 1869 prišiel obchodník a vynálezca Alfred Ely Beach s prevratnou myšlienkou podzemného dopravného systému na princípe pneumatickej potrubnej pošty. Hoci mal pôvodne postaviť len potrubie pre poštu, nakoniec vybudoval skúšobnú trať aj pre ľudí. Nápad sa neujal a mesto začalo budovať nadzemné železnice. Pod zem sa opäť vrátilo až na prelome storočí o vyše 30 rokov neskôr. To dáva nádej aj Bratislave, ktorá víziu podzemnej dráhy opustila pred 10 rokmi. Ešte 20 a začne sa stavať.
Pokračovanie nabudúce.
Prvý diel o New Yorku tu.
Ak ste dočítali až sem, som doslova rád. Ak máte pocit, že by sa tento typ textov mohol niekomu páčiť, budem vďačný, keď jej, alebo mu, dáte vedieť. Ak máte pocit, že by sa to niekomu mohlo nepáčiť, tiež budem vďačný, keď jej, alebo mu, dáte vedieť.