O tom, prečo treba ísť do NYC pt.1
Prečo sa v NYC parí z kanálov a prečo majú na strechách nádrže. A niečo o jedle.
New York je mesto kontrastov. Dobre, celý text nižšie som napísal len preto, aby som mohol napísať, že New York je mesto kontrastov. Žiadny dobrý text bez tejto vety nezačne. Ani tento. Logicky. Mesto kontrastov je vybavené a teda tu je ten zvyšný, menej podstatný text. Teda jeho prvá časť.
Určite vás vždy úpne najviac zaujímali o New Yorku len dve veci, ale boli ste leniví googliť to:
Prečo je takmer na každej budove v NYC ten zásobník na vodu?
Prečo sa im tam z kanálov tak coolovo parí?
Prečo je takmer na každej budove v NYC ten zásobník na vodu?
Zásobníky na vodu tam naozaj stále sú a naozaj ich je aj vidno takmer na každej budove, nie len v starších filmoch. Sú tam preto, že vodárenská infraštruktúra bola historicky poháňaná gravitáciou - voda do mesta tiekla zo zásobární v určitej nadmorskej výške a ako mesto začalo rásť do výšky, systém ju nebol schopný vytlačiť vyššie, ako na 6 poschodie. Preto sa začali používať nádrže, ktoré boli plnené čerpadlom a fungujú podobne, ako vodojemy, ktoré poznáme aj u nás. Dnes ich je v meste viac, ako 15000, sú drevené, postaviť ich vedia za deň, vydržia približne 30 rokov a väčšinu z nich postavila jedna z troch pôvodných rodinných firiem, ktoré ich stavali aj pred 100 rokmi. Druhý zásadný účel týchto nádrží je protipožiarny, keďže hasiť vysoké budovy zo zeme by bolo komplikované až nemožné.
Prečo sa im tam z kanálov tak coolovo parí?
Napriek očakávaniam (napríklad mojim), nie je to kvôli tomu, že majú Newyorčania horúcu stolicu. V New Yorku prevádzkujú najväčšiu sieť parovodov na svete. Tieto parovody prekvapivo vedú veľmi horúcu paru, ktorá je rozvádzaná po celom meste, slúži na vykurovanie, chladenie, ale aj na čistenie alebo dezinfekciu riadu v reštauráciách. Para vzniká napríklad vtedy, keď na horúce rozvody kvapká studená dažďová voda, alebo v prípade trhliny na potrubí - vtedy sa nad únik postaví ten vysoký oranžovo-biely kužeľ, pretože horúca unikajúca para má potenciál okoloidúceho uvariť.
Keď už som pri varení, využijem Brooklynský oslí mostík. New York je hladné mesto sveta. Nikde inde na svete nie je taký výber jedla na jednom mieste. Ak sa neviete dobre najesť v NYC, naozaj nie problém v NYC. Nájdete tam každú jednu existujúcú národnú alebo regionálnu kuchyňu a aj zopár neexistujúcich.
Ak ste foodie, určite si to pred cestou dobre naštudujete a ďalej budete čítať zbytočne, ak nie ste, tak sa naozaj nemusíte báť, že zostanete hladní. Jedlo tam je, s výnimkou pár rezidečných oblastí, doslova na každom kroku, v každej cenovej kategórii a väčšinou v dobrej a lepšej kvalite. Zlé podniky v miestnej konkurencii skrátka zomrú. Nemá zmysel rozpisovať to podrobnejšie, jedlu v NYC sa venuje more foodblogerov a čokoľvek hľadáte, za 3 minúty nájdete všetko, čo potrebujete vedieť. Či máte slabosť pre sieťový fast-food, na ktorého repertoár by ste potrebovali niekoľko týždňov a novú sadu oblečenia, alebo by ste radi niečo z haute cuisine, nájdete tu, neprekvapivo, naozaj všetko. Mimochodom tasting menu v Ripertovom Le Bernardin stojí menej, ako lístok na Rangers cez play-off.
Samostatnou témou pre nefoodie výletníkov je otázka, čo tam určite nezmeškať, čo jedia Newyorčania, čo jedia obľúbené filmové, seriálové alebo literárne postavy. Večným sporom je samozrejme otázka, ktoré je to THE naozajstné, pravé, nezameniteľné jedlo, ktoré charakterizuje NYC. Hotdog zo stánku na rohu, alebo pastrami v Katz, a-le-bo lox and schmear bagel, možno pizza? Kafe a kobliha, steak, či nejaká variácia na hamburger? A určite som aj teraz ešte niečo zabudol.
Tu si dovolím pridať jeden skromný tip stredoeurópskeho výletníka. Pretože aj stravovať sa treba moderne, čerstvo, z lokálnych surovín a ideálne s trochou swagu, keď už sme sa do tej Ameriky trepali. Všetko vyššie uvedené je správne a určite sa na to nebudete, ako hovorí štátnik, pozerať cez prsty. Jeden typ jedla však doma nájdete len zriedka, draho a v nevalnej kvalite. Naopak, v NYC ho nájdete v úplne opačnom garde - často, čerstvo, kvalitne a za znesiteľné peniaze: ústrice a homáre. Pre pokoj svedomia si len treba pozrieť ich pôvod, lebo aj tie niekedy vláčia z rôznych kútov sveta.
Sladko-slané atlantické bačoriny sú však doslova liahňou ústric a homárov a bola by doslova škoda, keby ste ich vynechali. Ak chcete ústrice v starosvetskom štýle, treba ísť samozrejme do Oyster baru na nádhernej železničnej stanici Grand Central (tam treba ísť v každom prípade), prípadne do niektorého z množstva ďalších štýlových barov v meste. Ak si na takéto veci nepotrpíte, ústrice majú aj na mnohých iných miestach, napríklad v rybárni v Chelsea markete, kde nájdete aj homáre a suši. Pri ústriciach platí ráno múdrejšie večera. Čím skôr ich zjete, tým sú čerstvejšie a lepšie. Aj preto má väčšina oyster barov po 17:00 happy hour, keď ich z rozumných dôvodov kúpite trochu mŕtvejšie a odležanejšie v 30-50% zľave. Objednávajú sa po poltuctoch, tuctoch, alebo dvojtuctoch, ale každopádne rátajte s tým, že aj po výdatnom tucte budete musieť ešte niečo naozajstné zjesť.
Pokračovanie nabudúce.
Ak ste dočítali až sem, som doslova rád. Ak máte pocit, že by sa tento typ textov mohol niekomu páčiť, budem vďačný, keď mu dáte vedieť. Ak máte pocit, že by sa to niekomu mohlo nepáčiť, tiež budem vďačný, keď mu dáte vedieť.