Ako niečo videť a niečo si z toho zapamätať
Ak ste už v New Yorku boli, pokojne prestaňte čítať. Tento text nemá ambíciu New York obsiahnuť, skôr zhrnúť moje vlastné pocity a pár tipov pre ľudí, ktorí sa tam chystajú prvýkrát. O jedle a hlavných otázkach, ktoré vás isto vždy trápili, ale boli ste leniví googliť som písal minule tu.
Do NYC človek zo strednej európy zvyčajne nechodí veľmi často a pocit diaľky zároveň zvádza k jemne kontraproduktívnej ambícii vidieť a zažiť všetko, čo sa dá, lebo to nie je za rohom a bohviekedy sa tam vrátime. Samozrejme, je dobré mať bucket-list, ale veľmi, naozaj veľmi odporúčam zoškrtať ho na minimálne minimum. Hlavne vtedy, ak nemáte lokálneho kamaráta alebo kamarátku, ktorí vás aj tak vždy povodia úplne najlepšie.
Základné poznanie
New York je naozaj veľmi veľký. Naozaj. Veľmi. Nie, že by som nikdy predtým nebol vo veľkom meste, ale pre človeka s bežnou európskou mierkou je dobré byť pripravený a rozlúčiť sa s predstavou, že ráno obujem tenisky, zbalím vodu a lepeňák a do večera mám zoznam vybavený. Len samotný Central Park je vlastne program na celý deň. A z Central Parku, dole do Battery Parku je to prechádzka takmer na 2 hodiny. Alebo v populárnych mierkach - takmer 100 futbalových ihrísk. Treba povedať, že takých futbalových ihrísk, ktoré určite len nechcete v tempe prebehnúť, ale napríklad občas aj zastaviť, trochu poobzerať a tak podobne.
Určite máte svoj zoznam: Brooklynský most, Socha slobody, Central park, Flatiron, 5. Avenue, WTC, Financial District, galérie, múzeá, muzikál na Broadwayi, vyhliadky z mrakodrapov, lietadlovú loď, China Town, Little Italy, SoHo, Times Square, Coney Island, koncert, knižnica, nejaký šport, všetko možné aj nemožné zjesť, jazzový klub, koktailový bar, 589 obľúbených filmových alebo knižných lokácii a napokon samozrejme aj nákupy. Je dobré ho mať a nepochybne sa aj veľa z toho dá stihnúť za pár dní, ale ak si to chcete naozaj aspoň trochu užiť a nezostať len s pár fotkami v telefóne a nohami schodenými až po bedrá, škrtajte, čo sa dá a radšej sa nechajte prekvapiť. A keď chcete aspoň nejaké hinty pre konkrétnu lokalitu, zabudnite na tripadvisor, ktorý je dobrý len na tie najviac prefláknuté atrakcie a skúste napríklad tu.
Ak existuje mesto, kde je vyslovene žiadúce len vykročiť a ísť, kam vás nohy zavedú, s absolútnou istotou, že narazíte na niečo, o čom ste ani nevedeli, že chcete vidieť, tak je to New York. Rovnako platí, že ak máte v zozname menej cieľov, je veľmi príjemné nechať si čas, ísť tam pešo a skrátka len pozerať a vnímať mesto, ľudí, zvuky a vône.
Ak máte nejakú konktrétnu vášeň, kvôli ktorej chcete NYC vidieť, vôbec sa nebojte tematických výletov so sprievodcom. Podobne, ako gastro, aj tento segment prešiel v poslednej dobe veľkými zmenami a guided tours sa bežne robia “remeselne”, rozumej, sprevádzajú vás ľudia, pre ktorých je to osobná láska a koníček a tie prehliadky podľa toho aj vyzerajú. Veľa sa dozviete, veľa uvidíte a keď sa opýtate, dostanete aj odpoveď.
Tematických prehliadok je samozrejme nekonečne, od dopravných, cez historické, až po trebárs komixové. Ak môžem jednu odporučiť, tak je to urbex prehliadka opustenej nemocnice na Ellis Island, kam sa dostanete vrámci výletu k Soche slobody. Miestny nadšenec vás vezme do nemocnice, ktorá opatrovala imigrantov neschopných prejsť vstupnou zdravotnou prehliadkou. Je to presne tá nemocnica, kde sedel malý Vito Corleone po tom, ako sa doplavil do USA v Krstnom otcovi II. Booknuť sa dá tu.
Nemocnica bola postavená v na začiatku 20. storočia a opustená niekedy v 50-tych rokoch, keď tam bola posádka pobrežnej stráže. Zvnútra vyzerá ako kombinácia nemocnice zo seriálu Knick a Miczkiewiczovej a ako to už pri urbexoch býva, je to silný zážitok.
Keď sa ocitnete na výlete k Soche slobody, tak si určite nechajte čas aj na múzeum imigrácie na Ellis Islande, ktoré máte v cene. Je to po každej strane zaujímavé a hlavne úplne iné, ako väčšina múzeí, ktoré sa dajú vidieť hocikde po svete. Kosti mamutov a dinosaurov sú určite super, ale tie sa dajú vidieť hocikde. Migrácia nie je len témou dneška a v tomto múzeu človek trochu dostane perspektívu, ktorá môže v dnešnej spleti emócii zaniknúť. USA sú krajinou imigrantov, keď akurát nestavajú plot na hraniciach s Mexikom, sú na to aj hrdí.
Len z územia Slovenska koncom 19. A začiatkom 20. Storočia odišlo do Ameriky vyše pol milióna ľudí so slovenskou národnosťou. Pre perspektívu, Slovákov bolo vtedy podľa dostupných zdrojov dokopy asi 2 milióny. A väčšina z nich prešla aj cez Ellis Island, takže ak máte nejakého emigrantského predka, pomerne pravdepodobne prešiel týmto zariadením. Ak mali šťastie, tak plynulo, ak mali šťastia menej, tak sa tam aj v karanténe zdžali, vrátili ich, prípadne tam zomreli. Múzeum je plné príbehov, smutných aj vtipných, dobových fotografií, záznamov a relikvií. A pomerne úprimne ukazuje aj to, ako sa na imigrantov pozerala vtedajšia spoločnosť a úrady. Keď si to akokoľvek prenesiete do súčasnosti, je to v mnohom poučné, otvára to oči a v akýchkoľvek imigrantoch to pomáha aj otupenejšiemu jedincovi vidieť ľudí, príbehy a emócie.
Bývanie
Ako som bol býval spomínal, New York je veľký a preto naozaj záleží na tom, kde bývate. Konkrétna ubikácia samozrejme záleží na osobných preferenciách a rozpočtových možnostiach, ale vždy si vyberajte aspoň tak, aby ste to mali blízko na metro. Ušetrí to veľa krokov a času. Isto sa mnohí pohrávajú s myšlienkou ubytovať sa napríklad za riekou v New Jersey, kde sú ceny o niečo nižšie, tu chcem len upozorniť, že možno naozaj pár dolárov ušetríte, ale cena za to je, že sa z toho môcť tešiť počas nie úplne krátkych presunov do zamýšľanej lokácie. Ono to skrátka trvá, lebo je to ďaleko. A keď už v Jersey, tak opäť, pri vlakovej stanici. Vo všeobecnosti sa treba pripraviť na to, že ceny za ubytovanie zodpovedajú majestátu veľkomesta a platí to aj pre ubytovanie v súkromí, napríklad cez Airbnb. Možností je samozrejme veľa, ale každá z nich bude stáť skôr viac, ako menej. Pre prvonávštevníkov by som si dovolil nesmelo odporúčať lokality v Midtown, ktorý je plusmínus v strede všetkého zaujímavého, je tam dobrá dopravná dostupnosť a nájdete tam aj všetko potrebné pre bežný život v turistickej prevádzke. Zároveň, keď vás napríklad chytí zlé počasie, je oveľa lepšie pozerať z okna na niečo pekné, ako mať len ventilačné okno pod úrovňou chodníka. Ale to je už doslova buržoázna rada. Podobne dobré rady v oblasti dopravy sa mi trochu rozrástli, takže o tých zas až nabudúce.
Ak ste dočítali až sem, som doslova rád. Ak máte pocit, že by sa tento typ textov mohol niekomu páčiť, budem vďačný, keď mu dáte vedieť. Ak máte pocit, že by sa to niekomu mohlo nepáčiť, tiež budem vďačný, keď mu dáte vedieť.