O tom, prečo skončí svet, ale (až tak) to nevadí

Keď do pekla, tak na bielom tanieri

Panuje presvedčenie, že sociálne siete zničia svet. Je to presvedčenie, ktoré, keď sa človek díva okolo seba, má nejaký racionálny základ. Ľudia sa vďaka sociálnym médiám odbrzdili a algoritmy, ktoré mali pomáhať vyplavovať dopamín preferovaním obsahu, ktorý má užívatel rád, zistili, že mnoho ľudí sa predovšetkým rado nasiera. 

Nekonečný prúd svetielok, ktoré ako na Stripe v Las Vegas lákajú zblúdilé duše tak namiesto vidiny radosti z výhry ponúkajú špinu, nenávisť a očividné a rukolapné klamstvá, ktoré však už takmer nikoho nevyrušujú. Hlavné je, že to vyhovuje nášmu pohľadu na svet. Ak sa vám zdá, že tomu nerozumiete a zdá sa vám neuveriteľné, ako niektoré úplne očividné nezmysly ľudia opakujú a ani sa nepozastavia nad obsahom, predstavte si to ako športový zápas. Kým na súperovi vidíme každú chybu, keď rozhodca odpíska očividný faul “našim”, aj tak polovici národa vybuchnú hlavy a sú schopní rozhodcu lynčovať. Presne takto funguje aj politika v dostatočne rozdelených táboroch.

Sú krajiny, ktoré sa s touto problematikou dokázali vysporiadať, napríklad Čína všelijakými sofistikovanými technologickými riešeniami, wallmi a čo ja viem čím, ale myslím, že to nie je úplne prístup, ktorý by sa človeku zvyknutému na istú dávku slobody, nejako zásadne pozdával. A vysporiadalo sa s tým aj Rusko, ako to už pri Rusku býva, hrubou silou - čo sa im nepáči, to vypnú a všetok ostatný priestor aspoň dôkladne zasmradia, lebo na to majú aj peniaze, aj ľudí.

Keď už má svet skončiť, treba sa pozerať aj na to dobré. Sociálne siete napríklad veľmi rozvinuli možnosti pestovania koníčkov. Predtým si ľudia svoje koníčky pestovali v tichosti doma, alebo mali svoje krúžky, kde sa stretávali. Čo bolo síce sociálne interaktívne, ale aj trochu nepraktické, lebo nie všade sú ľudia všetkých záujmov. O problémoch introvertov ani nehovoriac. Dnes? Zapnete si počítač alebo telefón, aplikácia na 6 klikov vyhodnotí, čo vás baví a máte nekonečný prúd inšpirácie, návodov a pekných vecí. Či chováte rybičky, staviate lego, štrikujete, máte radi nejaký šport, venujete sa cvičeniu, modelárstvu, psom, motivačným citátom, malinkým mačičkám, kvetom alebo fotografii. To všetko v najvyššej kvalite, všetko je dostupné, je to dostupné hneď a je toho nekonečno.

Najpodstatnejšie z toho je však varenie. Kým totiž väčšinu koníčkov (okrem onlyfans a podcastov) robia ľudia zväčša sami pre seba, varenie sa týka všetkých. Jesť sa musí a na konci dňa ten deň pôsobí podstatne lepšie, keď ste počas neho zjedli niečo, čo vám spravilo radosť. Pretože, keď niečo také zjete, môžete byť ako môj kamarát, ktorý po dobrom obede povie: “Už sa teším, keď budem znovu hladný”.

Videá o varení sú najväčším darom sociálnych médii, pretože ak nepatríte k ľuďom, ktorí od malička odkukávali od starších príbuzných, písané recepty sú síce fajn, ale nie úplne dostatočné. Raz vidieť, je viac, ako 1000x čítať recept. Pri pečení je to ešte zásadnejšie, ako pri varení. Vďaka instavareniu sa vareniachtiví, alebo vareniadonútivší ľudia učia vytvárať jedlo na úplne inej úrovni, instavarenie zvyšuje nároky občanov na to, čo dostanú v reštaurácii, alebo hoc aj v pouličnom stánku. A má to absolútne zásadný vplyv na kvalitu. Či idete na večeru k priateľom, alebo niekam von. Nehovoriac o nekonečných možnostiach, ktoré instakuchári otvorili ľuďom s potravinovými alergiami a intoleranciami.

Tí si dovtedy vymieňali pokusy a omyly po fórach, alebo pri pieskoviskách, prípadne museli všetko skúšať na sebe a príbuzných. A ako vieme, pokrok prináša aj obete. Dnes má každá potravinová alergia svojho starchefa, alebo starchefku a aj s extrémnymi obmedzeniami viete pripraviť jedlo, ktoré chutí aj všežravcovi a ani si nemusí uvedomiť, že vlastne konzumuje niečo, čo by sa nutrične dalo kvalifikovať ako nemocničná strava.

Vďaka instavareniu sa môžete učiť úplne čokoľvek. Od správneho krájania cibule, až po štrukturálne molekulárne zmeny bielkovín pri určitých teplotách. Od 10 minútovej kuchyne, po degustačné menu z korienkov vyhynutej kosodreviny. Každý si nájde to svoje. Po rokoch diktátu receptov z mimibazárov je to vánok nádeje, že veci môžu byť aj lepšie. Zrejme falošný, ale varíme z toho, čo máme.

Stále platí, že sociálne siete asi zničia svet, ale aspoň si to užijeme lepšie najedení. Čo je, uznajte, pekné.